Veterinární lékařka

Petra studovala na Veterinární a farmaceutické univerzitě v Brně, obor Všeobecné veterinární lékařství od roku 2014 do roku 2020. Během studia se zúčastnila mnoha výměnných pobytů, například v Norsku, Slovinsku nebo Kosově. Praxi získávala na Veterinární klinice Jaggy v Brně a u místního veterinárního lékaře na Slovensku.
A jak Petra přišla do Vetcentra? "S Vetcentrom a jeho kolektívom som sa zoznámila už počas štátnicového ročníka, keď som tu bola na praxi v rámci predmetu „Choroby exotických zvierat“. Pracovné prostredie a ústretovosť celého tímu ma natoľko zaujala, že som po ukončení štúdia v roku 2020 nastúpila ako absolvenstka práve sem."

Petra je původem ze středního Slovenska z malebného městečka Brezno, které se nachází na úpatí  Nízkých Tater. Právě tyto nádherné hory se jí staly najvětším koníčkem. "Vo svojom voľnom čase pomáham pri zveľaďovaní turistických útulní, úprave bežkárskych tratí alebo si užívam relax formou behu so svojím štvornohým miláčikom."

Proč tady pracuju
Vetcentrum ma zaujalo hlavne veľmi priateľským a ústretovým kolektívom. Pracujú tu veľmi dobrí špecialisti, ale zároveň úžastní ľudia. Pre mňa ako absolventu to bola výzva nastúpiť na tak veľkú a frekventovanú kliniku, ale kolegovia mi so všetkým radi pomohli a vždy poradili. Na tejto klinike som sa naučila, ako sa robí veterinárna medicína na profesionálnej úrovni a s profesionálnym vybavením, za ktoré vďačíme hlavne nášmu šéfovi.

Co dělám, když nedělám
Počas voľných dní najradšej trávim čas v prírode a na horách s mojími priateľmi a psíkom. Rada sa venujem športom ako je beh, canicross, lyžovanie, skialpinizmus, bežkovanie , tenis atď. Za chladných a sychravých dní učite nepohrdnem ani dobrou knižkou a šálkou horúcej čokolády.

Kterému zvířeti se nejvíc podobám
Myslím si, že najviac podobná som si so svojím vlastním psíkom, krížencom sibírskeho huskyho a labradora. Teda aspoň tak to tvrdia moji známi a ja sa s tým celkom stotožňujem. Len dúfam, že nemám také obrovské uši ako ona.

Kdy se chovám jako zvíře
Asi ako každá žena... keď som hladná.

Jaký zvěřinec mám doma
Doma máme dvojročnú fenku kríženca huskyho a labradora, ktorú sme si adoptovali z útulku a mačičku, ktorú nám před tromi rokmi dali susedia, aby nám okolo domu chytala myšky. Teraz skôr ale zaberá miesto na gauči, pretože sa očividne rozhodla pre predčasný dôchodok.

Co všechno svým zvířatům dovolím
Pravdupovediac asi viac ako svojmu priateľovi. Občas som na ne neskutečné mäkká, ale predsa nejaké pravidlá musia byť. Máme dohodu, že pokým ma budú tak ľúbiť a prinášať radost ako doteraz, tak môžu skoro všetko.

Kdo je doma pán, já nebo moje zvíře
Naša fenka Naira je neskutočne milujúci a submisívny psík, takže u nej to nie je až také ťažké byť pánom. No a mačky sú proste mačky, takže tam skôr panuje vzťah „tolerujem ťa, pretože mi dáváš jedlo“.

Jak to se mnou koulí, čím mě vždycky dostane
Asi svojou pozitívnou energiou. Nech sa deje čokoľvek, moje zvieratá sú vždy šťastné aj keď ja nemám nejlepší deň. A to ma vždy dostane.

Můj nejsilnější zážitek ve Vetcentru
Moja prvá úspešne zoperovaná torzia žalúdku. Je to neskutočne krásny pocit zachrániť život člena rodiny.

Můj nejoblíbenější zákrok
Najviac ma bavia akútne stavy, takže torziu žalúdku by som pravdepodobne zvolila za môj obľúbený zákrok. Všeobecne je pri tomto zákroku veľmi nízka prežiteľnosť, ale keď sa to podarí, tak to stojí za to.

Co bych prásknul na svého šéfa
Asi to nie je veľké tajomstvo, ale len to, že je neskutočne ukecaný. Čo je ale väčšinou dobrá vlastnosť.